Poznatky o chranených krajinných oblastiach na Slovensku
Chránené krajinné územia Slovenska
CHKO Biele Karpaty bola vyhlásená v roku 1979 a jej rozloha predstavuje 43519 ha. Najvyšším vrchom sú Vršatecké Bralá. Nachádza sa v západnej časti karpatského oblúka na česko-slovenskom pomedzí. Predstavujú charakteristický súbor prírodných hodnôt, ktoré človek oddávna využíval. Na juhovýchode predhoria Bielych Karpát vystupuje bradlové pásmo.V komplexe bukového pásma prevládajú bučiny, bukové dúbravy, na svahoch a sutiach lipové a jaseňové javoriny. Významným fenoménom Bielych Karpát sú lúčne spoločenstvá s bohatým výskytom druhov z čeľade vstavačovitých, medzi ktorými sú aj vstavačovec Fuchsov Soóv a hmyzovník Holubyho. Na viacerých súkromných políčkach rastú ohrozené druhy, ako kúkoľ poľný, iskerník roľný, černuška roľná a mnohé iné. Zo živočíchov sa tu vyskytuje napríklad modlivka zelená, fúzač alpský, roháč obyčajný, jasoň červenooký, mlok veľký, bocian čierny, sokol rároh, výr skalný, rys, mačka divá.
CHKO Cerová vrchovina sa nachádza na juhu stredného Slovenska, priamo na hranici s Maďarskom. Územie zahrňuje v rámci Matransko-slanskej oblasti prevažnú časť oddielu Hajnáčska vrchovina, juhovýchodný výbežok oddielu Fiľakovská brázda a centrálnu časť oddielu Petrovská vrchovina. Jeho rozloha je 16280 ha a vyhlásený bol v roku 1989. Na odlesnených svahoch sa silne prejavuje erózia pôdy. Najrozšírenejším lesným spoločenstvom na území sú bukové dúbravy.
CHKO Dunajské luhy bola ustanovená Vyhláškou MŽP SR č. 81/1998 Z. z. o Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy z 3. marca 1998 s účinnosťou od 1. mája 1998.
V lúčnych spoločenstvách rastú viaceré ohrozené druhy čeľade vstavačovitých - vstavač ploštičný, v. vojenský, v. obyčajný, kruštík širokolistý, vemenník dvojlistý a i. Lesné spoločenstvá ovplyvňuje predovšetkým vyššia až vysoká hladina podzemnej vody a občasné záplavy. V závislosti od výšky hladiny podzemnej vody sa tu vyvinuli spoločenstvá vŕbových jelšín, dubových jasenín a brestových jasenín s topoľom, brestových jasenín s hrabom a drieňových dúbrav.
CHKO Horná Orava s rozlohou 70332 ha, vyhlásená 12.7.1979, zahŕňa štátne prírodné rezervácie: Babia hora, Sosnina, Pilsko, Klinské rašelinisko, Tisovnica, Paráč. Nachádza sa v najsevernejšej časti Slovenska. Na hodnotách prírody oblasti sa značnou mierou podieľa aj živočíšstvo. Z veľkých šeliem sa v nej vyskytujú medveď, vlk, vzácnejší je rys. Bežná je raticová zver - jelenia, srnčia i diviačia. Charakteristickými druhmi stupňa lesa sú tetrov, hlucháň, jariabok lesný. Z dravých vtákov tu hniezdi orol krikľavý, myšiak hôrny, početný je krkavec čierny. V ostatných desaťročiach svoj hniezdny areál v oblasti rozšíril bocian čierny. V posledných rokoch prenikol do územia los mokraďový. V oblasti majú svoje stanovištia aj viaceré vzácne a ohrozené druhy bezstavovcov, ako napríklad žltáčik čučoriedkový, lovčík pobrežný a i.
CHKO Kysuce, bola vyhlásená 23.5.1984 a na rozlohe 65462 ha Chránená krajinná oblasť Kysuce je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti. Západná javornícka a východná beskydská.
V území bolo dosiaľ zistených 205 druhov stavovcov. Predstavuje západnú hranicu rozšírenia všetkých veľkých šeliem Slovenska - vlka, medveďa, rysa. Vyskytuje sa tu i vydra, lesné kury, z glaciálnych reliktov pôtik kapcavý, kuvičok vrabčí, ďubník trojprstý, myšovka vrchovská. Na viacerých miestach prežíva karpatský endemit - mlok karpatský. Chránené prírodné výtvory: Vychylovské skálie, Prah Vychylovský, Korňanský ropný prameň, Brest u Papajov, Lipy u Kanderov, Lipa u Beloňov, Lipa u Kladivovcov, skupina dubov na Trojačke
CHKO Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Zahŕňa hlavný tok Latorice a dolnú časť toku Laborca a Ondavy so sústavou slepých ramien a s priľahlými lužnými lesmi a aluviálnymi lúkami. Najvýznamnejším fenoménom Chránenej krajinnej oblasti Latorica sú už dnes zriedkavé a mimoriadne vzácne vodné a močiarne biocenózy, tvoriace komplex, ktorý nemá obdobu v celej republike.
CHKO Malé Karpaty, vyhlásený 5.5.1976 zahŕňa štátne prírodné rezervácie Veľká Vápenná, Čachtický hradný vrch, Plešivec, Pohanská, Hajdúky, dolina Hlboče, Pod Pajštúnom, Nad Šenkárkou, Záruby, Kršlenica, Lošonský háj, Devínska kobyla, Roštún a chránené prírodné výtvory Driny, Deravá skala, Čachtická jaskyňa, Tmavá skala, Plavecká jaskyňa, Tisové skaly, Limbašská vyvieračka, Veľká Pec, Občasná vyvieračka pod Bachárkou, Šašnatá, Jaskyne v Dolnom Prepadlom. Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty o rozlohe 65504 ha je jediné veľkoplošné chránené územie vinohradníckeho charakteru. Jediná sprístupnená jaskyňa v CHKO je jaskyňa Driny (dlhá 680 m) v Smolenickom krase, zaujímavá svojou genézou a bohatou sintrovou výzdobou.
CHKO Poľana je naše najvyššie sopečné pohorie.Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje soldanelka uhorská, žltohlav európsky, chvostník jedľovitý, kukučka vencová, rosička okrúhlolistá, kosatec sibírsky a mnohé ohrozené druhy z čeľade vstavačovitých. Z vtáčích druhov môžeme pozorovať napríklad orla krikľavého, výra skalného, kuvička vrabčieho, ďatla bielochrbtého, drozda kolohrivého, rozšírený je krkavec, vyskytuje sa tu tiež bocian čierny. Podpoľanie je charakteristické hojným výskytom strakoša kolesára. Stálymi obyvateľmi územia sú medveď, vlk a rys. Pre výnimočné kvality z hľadiska poľovníctva bola stredná a južná časť chránenej krajinnej oblasti vyhlásená za chránenú poľovnícku oblasť pre chov jelenej zveri. Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO.
CHKO Ponitrie, vyhlásená 24.6.1985, sa nachádza v dvoch odlišných orografických celkoch - Tribeči a Vtáčniku. Rozloha chránenej krajinnej oblasti je 37665 ha. Tribeč patrí ku starým jadrovým pohoriam. Typické sú dubovo-hrabové, dubové a vo vyšších polohách bukové lesy. Vyskytujú sa tu zväčša teplomilné rastlinné spoločenstvá. Rastú tu vzácne a chránené druhy ako peniažtek slovenský, hrdobárka páchnuca, hrachor benátsky, kosatec nízky, hlaváčik jarný, poniklec veľkokvetý, ľalia zlatohlavá a rad ďalších chránených druhov. Mladšie pohorie sopečného pôvodu - Vtáčnik je súčasťou vulkanického Slovenského stredohoria.
CHKO Strážovské vrchy sa nachádza na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Typickými horninami Súľovských skál sú bazálne zlepence. Prevládajúcimi spoločenstvami sú bučiny. Vo vyšších polohách prevládajú jedľovobukové spoločenstvá s vyšším zastúpením ihličnatých drevín. Sú tu prítomné viaceré vzácne rastliny ako poniklec slovenský, klinček včasný, klinček lesklý, soldanelka karpatská, kostrava tatranská, večernica snežná, kurička vápencová, chrastavec Kitaibelov a panónsky, či endemit bodliak kopcový.
CHKO Vihorlat vyhlásili za chránenú v roku 1973. Zahŕňa štátne prírodné rezervácie Motrogon, Podstavka, Morské oko, Ďurova mláka, Vihorlat, Pod Veľkou Trestiou, na rozlohe 4383 ha. Vihorlat je napriek neveľkej rozlohe a nadmorskej výške impozantné sopečné pohorie. Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú výšku 1000 metrov. Patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska s prevahou listnatých, najmä bukových lesov. Z drevín má najväčšie zastúpenie buk, ktorý vytvára spolu s dubom, jaseňom, javorom a jedľou lesné spoločenstvá. Jeho osobitný geologický vývoj podmienili vznik takých prírodných zvláštností ako sú napríklad jazero Morské oko, Sninský kameň, vrchoviskové rašeliniská i spoločný výskyt rastlinných druhov západokarpatskej, východokarpatskej a panónskej flóry. Z chránených druhov sa tu vyskytuje bleduľa jarná karpatská, telekia ozdobná, prilbica chlpatoplodá a iné. Na severnej strane Vihorlatu rastú horské druhy ako napr. soldanelka karpatská, kým na južných svahoch sa vyskytujú lesostepné spoločenstvá s teplomilnými druhmi.
CHKO Štiavnické Vrchy
Štiavnické vrchy sú najväčšie sopečné pohorie Západných Karpát s rozlohou 77630 ha . Ležia na rozhraní dvoch rozdielnych klimatických typov, čoho odrazom je horizontálne a vertikálne prelínanie teplomilných prvkov flóry a fauny s karpatskými horskými prvkami. Atraktívnosť územia zvyšujú vodné nádrže - tajchy. Ich budovanie si vynútil rozvoj baníctva v minulých storočiach a slúžili ako zdroj energie i úžitkovej vody. Dnes slúžia hlavne na rekreačné účely, najznámejšie z Tajchov sú Počúvadlianské, Richňavské, Evičkino, Belianske, Hodružské a Studenské jazero.
CHKO Východné Karpaty tvorí severozápadnú prihraničnú časť z územia pôvodnej chránenej krajinnej oblasti, ktorá nebola začlenená do národného parku Poloniny.
Oblasť o rozlohe 26833 ha sa vyznačuje bohatými lesmi, ktoré sú vhodným prostredím pre rastlinstvo a živočíšstvo viazané na lesné prostredie. V jej chránených územiach sú ešte zachované prirodzené jedľové bučiny na svahoch Laboreckej vrchoviny. V ich bohatom bylinnom výskyte prevažuje kostrava horská, ostružina srstnatá, lipkavec marinkový. Cenné je zastúpenie rašelinníkov, páperníka pošvatého, kýchavicou Lobelovou, bezkolencom belasým. Z východokarpatských druhov sa tu vyskytuje mliečnik Sojákov.
CHKO Záhorie
Chránená krajinná oblasť Záhorie je prvou vyhlásenou nížinnou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku. Stalo sa tak v roku 1998 a jej rozloha je 27522 ha. Pozostáva z dvoch častí - severovýchodnej a západnej. Severovýchodná časť je ovplyvnená veternými procesmi súvisiacimi s prenosom piesku. Záhorská nížina vďaka svojmu umiestneniu križuje horské celky na trase sever - juh, čím tvorí dôležitú migračnú trasu pre sezónne ťahy vtákov. Súčasný teplotný kontrast podmieňuje bohatú druhovú pestrosť rastlín, kde sa striedajú druhy horské, pozostatky z chladnejších období, s druhmi typickými pre teplé a suché stanovištia.